Slovak Czech English German Polish

Streda, 17. mája 2006

Lebo si bol si pevnosťou slabému, pevnosťou chudobnému v jeho súžení, prístreším pred lejakom a clonou pred horúčavou; lebo dych ukrutníka je ako zimný dážď. Pri výchove detí doma alebo v škole sa niekedy dostávam do situácie, kedy musím svoje príkazy dupľovať. Poviem niečo raz a nič sa nestane. Nie je to pravidlo, ale občas to tak je. Pomyslím si: „Nepočuli“, alebo: „Musia si niečo súrne dorobiť“. Ak sa však ani po zopakovaní príkazu nič nestane, vtedy sa dokážem nahnevať. Neznášam jednoducho pocit, že hovorím len tak do vetra a deti sa tvária, akoby sa nič nedialo. Nezvyknem žiadať nesplniteľné, ani prehnane náročné veci. Len také, ktoré by deti mali zvládnuť. Božie Slovo nám hovorí, že Boh od nás nikdy nežiada splniť niečo, čo nedokážeme splniť. A predsa nerobíme podľa toho, čo Pán Boh od nás čaká. Z Božieho Slova veľké množstvo vecí neplníme nie na prvý, ani na druhý, ale ani na stý raz. Paradoxom je, že Boží muž Jonáš poslúchol Boží príkaz až po opakovaní, ale hriešne mesto Ninive akoby na prvýkrát. Aj Ježiš nám, zbožným (zbožným Židom) povedal: hriešnici a neviestky vás predchádzajú do kráľovstva nebeského. Necháme sa predbehnúť len preto, lebo nie sme ochotní poslúchnuť na prvýkrát?