Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 22. mája 2006

Mnohí hovoria: Kto nám dá vidieť dobré veci? Pozdvihni na nás, Hospodine, svetlo svojej tváre. Nejednotnosť názorov, problémy a hádky v cirkvi nie sú v cirkvi novodobou záležitosťou. Aj v prvotnej cirkvi existovali. Problém medzi kresťanmi zo židovstva a pohanstva nedal na seba dlho čakať. Objavil sa ešte za života apoštolov a nebolo ho jednoduché zvládnuť. Kresťania zo židov očakávali, že tí, ktorí sa stanú kresťanmi z pohanov, prijmú zároveň aj Mojžišove náboženské predpisy (najmä obriezku), veď kresťanstvo vzniklo na židovskej pôde a aj Ježiš bol obrezaný. Človek sa na tú istú vec ináč díva, ináč ju vníma a prežíva. Preto je samozrejmé, že aj keď hovoríme o tej istej veci, môžeme sa o nej rozlične vyjadriť, klásť iné akcenty. To isté platí nielen o jednotlivcovi, ale aj o spoločenstve ľudí, ktorí vyrastajú v odlišnom kultúrnom i náboženskom prostredí. Pavol, ktorý zvestoval evanjelium medzi pohanmi, nezaťažoval týchto ľudí židovskými predpismi vedomý si toho, že v Kristovi nastala doba Novej zmluvy pre Boží ľud. Znamením tejto novej zmluvy bol krst a preto sa nebolo treba podrobovať znameniu Starej zmluvy – obriezke. Pre židov, ktorí konvertovali na kresťanstvo, sa Pavol javil ako kacír, preto špehovali jeho činnosť a chceli donútiť Pavla a jeho spolupracovníkov k podriadeniu sa židovskej tradícii. Obrovská rozdielnosť a predsa sa podarilo zachovať jednotu. Ako je to možné? Aj v našich cirkevných problémoch by sme sa mali od Pavla učiť zásadným pravidlám pri riešení sporu: a.) Hľadať cestu ku komunikácii. Pavol sa vydá na cestu do Jeruzalema k autoritám kresťanstva a spoločný dialóg vnesie svetlo do zložitej situácie, ktorú spôsobili tí, ktorí Pavla ohovárali. b.) Nehľadať jednotu na úkor pravdy. Aj keď Pavol sa vie prispôsobiť človeku („židom žid a Grékom Grék“) a v Jeruzaleme je ochotný prijať usmernenie od apoštolov (v. 2), predsa od zásadných vecí nemôže ustúpiť. To nerobí zo samoľúbosti alebo z trucovitosti, ale preto, aby „pravda evanjelia zostala pre vás“ (v. 5). Každá jednota na úkor pravdy je fiktívna a nemá dlhé trvanie. c.) Ide o vec a nie o ľudí, ktorí ju prezentujú. Pavol sa v spore nebráni tým, že hľadá poklesky protivníkov, aby ukázal ich nedokonalosť a tým odviedol pozornosť od problému. Jeho slová „nezáleží mi, akí boli kedysi“ (v. 6), dáva jasne najavo, že v spore musí ísť o jeho podstatu a nie o likvidáciu ľudí, ktorí sa do neho dostali. d.) Učiť sa pohľadu zhora. Ani nie pohľad jedných, ani druhých, ale pohľad „zhora“ pomáha riešiť problém. Taký pohľad vedie k poznaniu milosti Božej, ktoré je predpokladom vzájomného podania si rúk (v. 9). Prosme o takýto pohľad aj v našej cirkvi i v osobnom živote.