Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 25. mája 2006

Zavlažuješ vrchy zo svojich siení; zem nasýti sa ovocím Tvojich diel. Dnešný sviatok Nanebovstúpenie Pána nás vedie k úcte a rešpektu pred tým, ktorému bola daná všetka moc na nebi a na zemi (Mt 28,18). Takú česť a úctu vzdávali Vševládnemu (Zjav 1,8), Kráľovi kráľov a Pánovi pánov (Zjav 19,16), Vladárovi zemských kráľov (Zjav 1,5), teda oslávenému Ježišovi Kristovi učeníci už pri Jeho vstúpení (L 24,52 ) a potom aj raná cirkev. Aj dnes sa od nás kresťanov očakáva, že vzdáme česť Jeho menu, že budeme mať pred Ním bázeň a podriadime sa Jeho majestátu. Úcta, bázeň a česť sa na iných neprenáša automaticky. To, že apoštoli si Ježiša ctili, nezdedila automaticky prvotná cirkev. Ani my tým, že sme pokrstení členovia cirkvi, nemáme automaticky bázeň pred Kristom. Teoreticky uznávame, že Ježiš je Pánom cirkvi, ale je aj mojim Kráľom, ktorému som podriadil svoj život? Aj keby sme chceli, aby všetci v cirkvi mali hlbokú úctu voči Pánovi, nedá sa im to prikázať. Česť, sláva a úcta sú hodnoty, ktoré sa nedajú vynútiť ani kúpiť. Tie sa dajú iba získať. Oni sa totiž z niečoho rodia. Apoštol Ján nám v tomto texte nevnucuje úctu voči Ježišovi, ale ukazuje, z čoho sa zrodila v jeho srdci a ak si uvedomíme to, čo si on uvedomoval, môže sa zrodiť aj v nás. Učí: česť a sláva Ježišovi, lebo nás miluje (v. 5). Úctu máme iba k ľuďom, ktorí nás milujú. Ani dieťa si neuctí rodičov, ktorí ho nemilujú, týrajú alebo zanedbávajú, hoci vie, že sú to jeho biologickí rodičia. Česť vzdáme Kristovi spontánne iba vtedy, keď si uvedomíme veľkosť Jeho lásky k nám. Česť a sláva Ježišovi, lebo sa pre nás obetoval (v. 5). Vážime si tých ľudí, ktorí sú ochotní pre nás niečo urobiť. Zažil som, že raz na jeden pohreb prišlo nesmierne veľa ľudí. Dotyčný nebohý v ničom zvlášť nevynikal, ale veľmi veľa ľuďom z pozície svojej funkcie pomohol a tí ľudia si ho preto vážili. Ježiš neurobil pre nás niečo iba z pozície nejakej funkcie, teda, že Ho to nič nestálo. To, čo pre našu záchranu urobil, Ho stálo život. Ježiš hovorí, že niet väčšej lásky, ako tá, ktorá sa prejaví v obeti života (J 15,13). Keby sme si to uvedomili, určite by sme si Ho preto vážili a ctili. Česť a sláva Ježišovi, lebo sme pre Neho hodní služby. Vážime si tých ľudí, ktorí si aj nás vážia a ctia. Ježiš si nás napriek naším slabostiam váži. Boli sme pre Neho hodní obete a sme hodní aj ako nástroje v Jeho službe pre tento svet, do ktorého nás vysiela. On nás „učinil kráľovstvom, kňazmi svojmu Bohu“ (v. 6). Buďme hrdí na túto výsadu a nespreneverme sa dôvere, ktorú do nás Ježiš vložil, keď nás poveril úžasnou úlohou. On si nás váži a záleží mu na nás. A čo my? Nemáme si Ho prečo vážiť a ctiť? Neváhajme! Vzdajme česť a slávu Vševládnemu.