Slovak Czech English German Polish

Piatok, 26. mája 2006

Postavil si si Najvyššieho za útulok. Žiť so schizofrenikom je hotová pohroma. Raz tvrdí to a o chvíľu zas úplne opačný názor. Spolužitie s takou bytosťou prináša totálny chaos. Apoštol Pavol prízvukuje, že Boh vo svojom pláne spásy nekoná ako schizofrenik. Boh povolal Abraháma a urobil dedičom zasľúbenia jeho aj jeho potomstvo. Ten istý Boh vychováva Boží ľud, ktorý vyšiel z Egypta (a mnohí tam zabudli na Boha svojich otcov), skrze prikázania zákona, aby mu nanovo ukázal cestu k Bohu a dedičstvu zasľúbenému otcom. Boh teda vydaním zákona po 430 rokoch neurobil protiťah voči zasľúbeniu danému Abrahámovi. Židia si zo zákona, ktorý mal byť ukazovateľom k zasľúbenému dedičstvu, urobili cestu zásluh. Božie naplnenie plánu spásy v Kristovi otvára brány zasľúbeného dedičstva a nanovo učí tak, ako u Abraháma, že Boh je aktérom našej spásy a nie sám človek. Božie konanie si neprotirečí. Obsahovo je stále to isté, hoci sa v Božom ľude menila forma, ktorá mu tento obsah nanovo približovala. Boh koná reformy, ale netransformuje obsah. Ten, kto sa upne na formu a nevidí obsah, bude mať vždy problém s Božími reformami. Bolo to tak za Pavlových čias a nie je to ináč ani dnes. Aj dnes v našej cirkvi, ktorá si hovorí, že uznáva reformačný princíp „eclesia semper reformanda“ (cirkev stále sa reformujúca), máme problém rozlišovať to, čo cirkev transformuje (mení jej podstatu, teda ju ničí) a čo ju reformuje, teda nanovo aktualizuje odkaz viery. Tí, ktorí žijú podľa zasľúbenia očakávajúc dedičstvo Kristovo, nevnímajú reformy ako schizofrenické chaotické konanie, ale naopak, ako požehnanie. Takí ľudia dokážu vniesť do cirkvi to, čo ju skutočne oživí. Modlime sa, aby aj v našej cirkvi Pán Boh povolával do služby tých, ktorí chodiac s Bohom, túžia po neustálom oživovaní Božích právd v našom živote. A zároveň sa modlime za to, aby Boh ochránil cirkev pred tými, ktorí pod rúškom reformy transformujú cirkev a meniac jej charakter vnášajú do nej chaos a ničia ju.