Slovak Czech English German Polish

Sobota, 27. mája 2006

Blízko je Ten, čo mi priznáva právo; kto sa odváži prieť sa so mnou? „Je to pravda odveká, šaty robia človeka.“ Tento slogan, ktorý poznáme z českej satirickej piesne, aj keď nie vždy platí, predsa však v sebe skrýva kúsok pravdy a skúsenosti ľudí. Šaty dokážu mnohokrát veľmi veľa prezradiť o človeku. To, ako človek myslí, na čom si zakladá, aké hodnoty vyznáva, čo si váži a čo mu je ľahostajné neraz prejavuje aj skrze oblečenie. Napríklad „hipisák“ a „skín“ svoju revoltu prejavujú arogantným, výstredným oblečením, „ľahká“ žena svoju túžbu vyzývavým odevom atď. Existuje však odev, ktorý si neobliekame na seba, ale vo svojom vnútri. V našom prísloví sa hovorí: „Vtáka poznať po perí a človeka podľa reči.“ Aj naša reč a skutky sú odevom, ktoré veľa napovedia o tom, s akým človekom máme do činenia. Náš text rieši otázku, aké „šaty“ potrebujem, aby zo mňa urobili človeka „na Boží obraz“, dediča Božieho zasľúbenia. Adamovi a Eve zakrývajú nahotu ich pádu (ich hriešnosť) odevy z kože = obeť zvierat. Mojžišov ľud žijúci v prestúpeniach sa snaží obliecť do rúcha svätosti skrze Boží zákon. Pre Gréka je východiskom rozum, ktorý ho má zdokonaliť skrze filozofiu. Pavol zdôrazňuje, že rúcho spravodlivosti nedostávame, ani jednou z týchto ciest. Tento odev nezabezpečí starozmluvný obetný systém, ktorý mal byť len predobrazom definitívnej obete Toho, ktorý podľa Božieho plánu rozmliaždi hlavu hada (pozri 1M 3,15). Ani zákon, hoci ukazuje na cestu svätosti, svätosť nesprostredkuje (v. 19-21). Sprostredkovateľ tohto odevu prichádza v osobe Ježiša Krista. Iba cesta Ježiša Krista, ktorá sa pre nás začína krstom a vo viere v Neho, v Jeho nasledovaní, nadobúda svoje kontúry, nás oblieka do rúcha spásy (v. 22-29). Pekne to vystihol v piesni ES 487 gróf Zinzendorf: „Kristova krv, spravodlivosť je svadobný môj šat a skvost, ním pre nebo sa ozdobím a tak pred Bohom obstojím“. Máš tento odev, ktorý ťa robí dedičom zasľúbenia?