Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 28. mája 2006

Ako keď matka teší niekoho, budem vás tešiť. Je veľký rozdiel medzi tým, čo konáme z povinnosti (z rozumu) a čo zo srdca (z presvedčenia). Určite poznáme situácie, keď sme svojmu dieťaťu kázali poumývať riad a ono to s veľkou nevôľou vykoná. Neláska, s akou bolo nariadenie vykonané, nás nielenže neteší, ale často sa odzrkadlí aj na kvalite výkonu. Toto dieťa vie, že riad treba umývať, ale bez nášho príkazu to samo spontánne neurobí. Ináč k danej veci pristupuje dieťa, ktoré ma danú povinnosť vpísanú nie do rozumu, ale do srdca. Miluje svojich rodičov, vie, že majú veľa inej roboty, a preto keď vidí riad v kuchyni, úplne spontánne, bez pocitu enormného zaťaženia, ich umyje. Podobnú skúsenosť má s nami v našom duchovnom živote Pán Boh. Mnohokrát žijeme v cirkvi svoj náboženský život úplne bezducho. Treba sa pomodliť? Tak sa pomodlím. Patrí sa zaspievať? No tak čo už, niečo len zaspievame. Potrebujú pomôcť v cirkevnom zbore? Zase ja? No dobre, pôjdem, aby nepovedali, že sa dištancujem. Takéto postoje v cirkvi sú jasným svedectvom toho, že rozumovo ovládame to, čo sa od nás očakáva na ceste viery, ale táto cesta sa nestala pre nás životným štýlom, záležitosťou srdca. Čo môže zmeniť tento náš prístup? Jeremiáš hovorí, že presvedčivé konanie sa rodí z úprimného vzťahu srdca k Bohu. Vtedy, keď sa Boh stane naším osobným Bohom, ku ktorému budeme mať vzťah lásky (v. 33), nebude konanie Jeho vôle pre nás neznesiteľnou povinnosťou, ale úprimnou radosťou. Je naše kresťanstvo skutočne hodnoverné? Je pre nás Kristus cestou radosti, na ktorej prežívame šťastie? Aké svedectvo vydáme tomuto svetu? Budeme ľudom dosvedčujúcim radosť z Boha, alebo trápnym spoločenstvom, ktoré v konaní charakterizuje slovko „musím“ a nie „chcem“? Dnešná nedeľa (EXAUDI = vyslyš Hospodine) nás pozýva k modlitbám, aby Boh skrze moc Ducha Svätého pretvoril naše kamenné srdcia na srdcia mäsité. Iba vtedy bude naše kresťanstvo hodnoverné.