Slovak Czech English German Polish

Streda, 31. mája 2006

Pred svitom vstávam; volám o pomoc, a dúfam v Tvoje Slovo. Apoštol Pavol prirovnáva kresťanov k Abrahámovmu synovi Izákovi. Ten sa narodil proti „zdravému ľudskému rozumu“. Abrahámova manželka Sára nemohla mať deti. Hospodin mu však sľúbil, že bude mať potomstvo. Zdalo sa to také neskutočné, také nereálne až nepravdepodobné. A dlho sa skutočne nič nedialo. A tak sa iniciatívy chopila Sára a dala Abrahámovi svoju otrokyňu, aby mal s ňou potomka. Podľa vtedajších zvykov takto narodené dieťa sa stávalo právoplatným dedičom. Toto však bolo ľudské riešenie, nie Božie. Bola to ľudská snaha urobiť niečo preto, aby človek získal Božie požehnanie. Pán Boh mal však iné plány. Počkal až do chvíle, kedy sa už Abrahám a Sára nespoliehali na svoje kvality, na svoje sily a schopnosti A vtedy – keď to už nikto nečakal, splnil svoje zasľúbenia. Keď nás, teda, apoštol Pavol prirovnáva k Izákovi, chce tým povedať, že ani nám nedáva Pán Boh svoju milosť, svoje požehnanie pre naše kvality, schopnosti alebo dobré skutky. Božie požehnanie si nemôžeme vynútiť alebo nejakým spôsobom navodiť. Je to Jeho dar lásky. To Pán Boh urobil prvý krok k nám, keď sa v Ježišovi Kristovi sklonil k človeku.