Slovak Czech English German Polish

Utorok, 06. júna 2006

Či Boh zabudol zmilúvať sa, či v hneve zavrel svoje milosrdenstvo? Pri prvom čítaní Veľpiesne som si povedal, že tento text nepatrí do Biblie. A nie som sám, lebo nejeden vykladač sa už od čias pred Kristom snažil horúce slová lásky zatlačiť do úzadia, či zaobaliť chladným výkladom. Lenže oni sú tu, sú horúce a sú súčasťou Božieho Slova. Martin Luther nepokladal Bibliu len za zbierku múdrostí. Tvrdil, že skrze ňu Boh tvorí i zachováva život a pochopiť ju môžeme len vďaka Duchu Svätému. A Duch Svätý aj mňa časom dotlačil k pochopeniu, že pre zachovanie života - telesného, duševného, ale aj duchovného, potrebujeme vrúcnosť a lásku, pokiaľ sú správne nasmerované. Bez nich vysycháme a vymierame. Rozpadajú sa rodiny, ale aj zbory, nieto detí v spoločnosti, ale ani v kostoloch. Keď Boh nechal písať o vrúcnej láske, tak chce, aby sme ju prežívali k Nemu. Nenaplníme to však bez Krista, vďaka ktorému sme sa stali Božími dietkami. Keď Boh nechal písať o vrúcnej láske, chce, aby sme Ho prizývali medzi seba aj v manželstve, či partnerských vzťahoch, kde nechce pôsobiť ako suchý policajt, ktorý zakazuje, ale ako zdroj lásky, v ktorom nájdeme silu opäť rozprúdiť city, aj keď už vyschli.