Slovak Czech English German Polish

Piatok, 09. júna 2006

K Bohu volám, k Najvyššiemu, k Bohu, ktorý koná za mňa. Lásky, ktorá drása srdce? Nielen smerom k nebu, ale aj smerom k ubitým ľuďom okolo nás, skrze ktorých prichádza Kristus? Pocítili ste to volanie? A pocítili ste aj druhú stránku veci: „Veď by sa mi mohli zašpiniť šaty, veď by na mňa mohol prejsť jeho zápach, veď by ma to mohlo ponížiť...“? Stalo sa, že práve ona zvíťazila? A čo nasleduje potom? Prázdno, akoby niekto neviditeľný odišiel. Prázdno, akoby nemal kto utíšiť srdce. Prázdno, akoby nemal kto vypočuť modlitby... Potom blúdime, ako dievčina z Veľpiesne a hľadáme, čím naplniť dušu. Mnohokrát na „temných uliciach“, ktoré ponúkajú nádej, ale prinesú bolesť. Alkohol, či nočné a hlučné koncerty na chvíľu povznesú, zastrú prázdno, ale na druhé ráno treští hlava a pocit beznádeje zosilnie. Ona však nakoniec našla správne riešenie. Hľadá pomoc v spoločenstve obyvateliek Jeruzalema, teda mesta, ktoré má v názve pokoj, pričom sa myslí pokoj Boží. A čo je najdôležitejšie - vyrozpráva im veľmi oduševnene a kvetnato o svojom milom a o viere, že mu patrí.