Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 11. júna 2006

Kto môže obstáť pred Hospodinom, týmto svätým Bohom? Vydláždil ju a pripravil všetko potrebné, aby sme bez úhony došli do cieľa. Napĺňa nás to radosťou, všakže? Stráca sa pocit ťažoby a beznádeje pri pomyslení na budúcnosť, pretože dvere k prekrásnemu nebu sú otvorené a to nie kvôli našim schopnostiam, na ktoré sa nedá spoľahnúť. Ani kvôli schopnostiam blízkych ľudí a duchovných vodcov, ktoré sú snáď väčšie, no nie dokonalé, ani postačujúce, ale kvôli samotnému Kristovi, v ktorom sme našli všetko potrebné požehnanie, ale aj vodcu, ktorý má zjednotiť pod poslušnosť celý svet. Napĺňa nás to však aj zodpovednosťou a túžbou po svätom živote. Napĺňa nás tým Svätý Duch, ktorý prináša pečať vykúpenia, ale aj premenu vnútornej časti srdca. Je však na nás, či budeme brať vážne Jeho hlas, alebo sa necháme odlákať a tak „vypadneme z Božej milosti a premeníme sa na horký koreň“, ako sa píše v liste Židom (12,15). Slovo „predurčil“ vyznieva, akoby Boh nechcel niekoho zachrániť, ale takto nerozmýšľajme, aby sme neprestali milovať mnohých ľudí. On chce, aby boli všetci spasení (1Tim 2,3) a Kristus priniesol obeť za hriechy každého človeka. Pred vekmi si však pripravil plán na záchranu ľudstva a vyvolil služobníkov, ktorých povedie naozaj pevne, aby skrze nich pôsobil ďalej. Tu je aj naliehavé misijné poverenie pre cirkev Pánovu. Aby sme boli na chválu Jeho slávy. A čím je svet „rozbitejší“, tým naliehavejšie je naše misijné poverenie.