Slovak Czech English German Polish

Utorok, 13. júna 2006

Hospodin sa zmiloval nad nimi, preukázal im milosrdenstvo a obrátil sa k nim kvôli svojej zmluve s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Nechcel ich zničiť a nezavrhol ich od svojej tváre až doteraz. Pán Boh sa rozhodol, že nás skrze svojho Syna prijme za svojich. Aký mal však k tomu dôvod, prečo sa tak rozhodol? Určite by sme márne hľadali vysvetlenie v zaužívaných pravidlách tohto sveta, v ktorom platí: „Niečo za niečo“. Láska za lásku, úsmev za úsmev. Boh sa však rozhodol jedine z Jeho vlastných pohnútok, ktorých iniciatíva nebola v nás, ale opäť jedine v Ňom samom, lebo Boh je láska. Stali sme sa Jeho ľudom jedine na základe rozhodnutia Jeho dobrotivej vôle. Prečo to však urobil? Urobil tak na chválu Jeho slávy. Na chválu Jeho milosti. Takže všetko, čo máme a čo sme v Ježišovi Kristovi, pochádza od Boha a aj sa k Bohu navracia – do Jeho slávy. Začína sa v Jeho vôli a končí v Jeho sláve. U Neho sa všetko začína a končí. Chváľ za to Boha svojím životom už dnes!