Slovak Czech English German Polish

Streda, 21. júna 2006

Pán nezavrhne naveky; ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske. Život každého človeka je jedinečný. Každý z nás o ňom v mnohom rozhoduje sám. Určujeme mu svoje priority, hodnoty. Život kresťana je však iný ako život neveriaceho človeka. Ako kresťan si uvedomujem, že môj život má určité poslanie, ktoré vyplýva z tohto zvláštneho spojenia. Som spojený, pripútaný pupočnou šnúrou k svojmu Bohu a ako jeho dobré dieťa nie musím, ale chcem žiť tak, ako je hodné povolania a čestné nosiť titul, meno – Kresťan. Tá túžba, ktorá ma vedie v mojom živote, vyrastá z mojej pokory pred Bohom, lásky k mojim blízkym, ale najmä z poznania, že ja tak vytváram jednotu s mojim Spasiteľom. Môj život a moja viera musia tvoriť jednotu. Na jednote veľmi záleží, lebo ja svojim životom vydávam dobré, alebo zlé svedectvo o mojom vzťahu s Bohom. A mne ako kresťanovi, ktorý žijem s Pánom Ježišom nemôže byť jedno, či s Ním vytváram jednotu Ducha, alebo nie. Predsa to, že s Ježišom žijem už teraz, je pre mňa zaväzujúce a v mnohom sa musím vo svojom živote učiť to, k čomu ma volá. Učiť sa pokore pred Ním i pred ľuďmi. Učiť sa láske k blízkym aj k nepriateľom. Lebo ja som tým, ktorý odráža Božiu lásku na mojom živote. Žime dnes teda tak, ako je hodné nášho povolania, aby sme aj dnes vytvárali jedinečné spoločenstvo so svojim Spasiteľom a vydávali mu dobré svedectvo našej viery všade tam, kde sa dnes budeme pohybovať!