Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 22. júna 2006

Boh im spôsobil radosť. Aj ženy a deti sa radovali a prejavy radosti Jeruzalema sa ozývali naďaleko. Naše modlitby za cirkev istotne veľa zmôžu – sú potrebné, ale je potrebné, aby sme aj svojimi činmi dokázali svoju lásku k Bohu. Nemôžeme obchádzať praktickú časť našej služby – prinášanie ovocia. Nemôžeme si myslieť, že keď Ježiš vstúpil na nebesá, nás sa nič v tomto svete netýka. Práve opak je pravdou. Krajinou tejto zeme vedie cesta k nebesám. I dnes môžeme svojou praktickou službou pomôcť k budovaniu cirkvi. Veď každý má nejaký dar, ktorý nás navzájom buduje. Všetci sme do tejto aktivity budovania tela Kristovho pozvaní. Každý je pre Božie kráľovstvo dôležitý. Každý dostal talenty, aby ich využil a je len na nás, ako ich využijeme pre svoje spasenie a pre dobro blížnych. Nikto z nás sa nemôže vyhovárať, že jeho sa táto aktivita netýka. Ak žijeme so svojim Spasiteľom týka sa nás každá časť tohto vzácneho Kristovho tela, ktorým je cirkev. Lebo v nej žijeme, v nej očakávame spasenie. No nie ako niekde pod provizórnym domčekom, ale v dome ktorý je pevne vystavaný na Kristovom utrpení a vzkriesení.