Slovak Czech English German Polish

Utorok, 04. júla 2006

Vyvyšovať Ťa budem, Hospodine, lebo si ma vytiahol z hlbín. Akí nároční vieme byť k druhým ľuďom a akí zhovievaví k sebe! Aké vysoké požiadavky máme na tých, ktorí nám zvestujú evanjelium! Keď sa z nejakého dôvodu nesplnia naše očakávania, cítime sa sklamaní až podvedení. Hľadáme príčiny a chyby pripisujeme všetkým okolo – okrem seba! Keď sme s niečím, hoci i právom, nespokojní, skúsme si v prvom rade položiť otázku, čo sme my sami urobili, aby sa evanjelium šírilo podľa našich predstáv. Koľko sme sa modlili za cirkev, za jej pracovníkov, za všetkých, ktorí zvestujú evanjelium, za pomoci pri našom osobnom zvestovaní a za tých, ktorí evanjelium počúvajú? Nie je na prvom mieste len túžba po zviditeľnení sa za každú cenu, snaha urobiť si meno a imidž? Apoštol Pavol nás vedie iným smerom. Všetky ľudské kritériá majú v Božích očiach len podradnú hodnotu. Rozhodne tu nejde o rezignáciu. On sa totiž chce chváliť jedine Kristom a Jeho krížom! Vytrvalé modlitby i prosby o všetkých svätých roznecujú vnútorný oheň a bdelosť. Častou chybou, ktorej sa dopúšťame je nesprávne chápanie pravej duchovnosti. Až príliš od seba oddeľujeme pestovanie viery a bohoslužby od kresťanskej služby. Možno sa úprimne modlíme, aby Pán otváral dvere pre Slovo. Pritom však pre mnohé duchovné aktivity zanedbávame alebo ani neregistrujeme konkrétne možnosti k službe. Trápime sa, že naša snaha o zvestovanie naráža na odpor, na „zatvorené dvere“ a najmä na „zatvorené srdcia“. Čudujeme sa tomu, lebo zabúdame, že niekedy zdieľanie tých najobyčajnejších starostí života otvára dvere aj pre Slovo, ak aj zdanlivo obyčajné veci konáme z lásky a v mene nášho Pána Ježiša Krista!