Slovak Czech English German Polish

Streda, 05. júla 2006

Pridŕžaj sa napomenutia, nepopusť, zachovávaj ho, lebo je tvojím životom. Mnohí ľudia si radi zakladajú na svojom sociálnom cítení a sami sa považujú za súcitných a empatických. Len málokto sa ubráni dojatiu, keď počúva o rôznych tragédiách a utrpeniach, ktoré sa končia smrťou. Koľko vdov, sirôt, či vdovcov žije však v našej bezprostrednej blízkosti bez toho, aby sme si to vôbec všimli! Spočiatku sú stredobodom pozornosti, ale časom upadajú do zabudnutia. Očakávame, že si všimnú sústrasť vyslovenú množstvom kytíc, vencov a kondolencií. Určite sú pre nich dôležité. Prídu však chvíle, kedy doľahnú starosti, často aj bezradnosť. Zrazu z tých zástupov kondolujúcich niet nikoho, kto by skutočne mohol pomôcť. Aj obyvatelia Betlehema sa snažili prejaviť svoj záujem a azda aj ponúkli pomoc Noémi a Rút. Nesmú však byť sklamané, ak nenájdu to postavenie, ktoré mali v Betleheme v minulosti, keď žil Noémin muž Elímelech i obaja synovia. Noémi akoby varovala pred vlastnou zatrpknutosťou, keď sama seba nazýva Márá (Trpká). S koľkými optimistickými očakávaniami odchádzala so svojou rodinou v kritickom období (obdobie hladu) za lepším životom! Možno sa vtedy nezaoberala tým, či je to naozaj Božia vôľa, aby opustila so svojou rodinou krajinu svojich predkov, aj keď to bolo ťažké obdobie. Aj preto nastupuje v jej živote prázdnota, smútok, zatrpknutosť. Návrat do Betlehema v spoločnosti vernej Rút je prísľubom nového začiatku a návratu do spoločenstva ľudí, ku ktorým patrila aj predtým.