Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 13. júla 2006

Na púšti vytrysknú vody a potoky na stepi. V dnešnej úvahe sa musíme vrátiť k včerajšiemu textu, ktorý je prerušený vsuvkou rozhovoru Pána Ježiša s učeníkmi o blížiacej sa Božej žatve. Tam čítame, že „žena tam teda nechala nádobu, odišla do mesta a hovorila ľuďom: ´Poďte, viďte človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila; či to nie je Kristus?´“ Táto žena iste išla k studni, lebo veľmi potrebovala vodu pre seba a svoju domácnosť. Ako to, že teraz stráca záujem o vodu a zabúda na pohodený krčah? Zrejme spoznala, že jestvuje ešte niečo oveľa dôležitejšie než je pitná voda. Spoznala Mesiáša! Spasiteľa, ktorý je schopný uhasiť oveľa naliehavejší smäd než je smäd tela. A jej radosť z tohto poznania je taká veľká, že ju nemôže nechať pre seba. Pri nej sa napĺňajú slová Pána Ježiša, že táto Jeho voda sa stane „prameňom vody prúdiacej k večnému životu“, teda aj iní budú môcť z nej piť. Teraz už pred obyvateľmi netají svoje previnenia. Asi práve táto zmena najviac presvedčila obyvateľov Síchemu. „I vyšli z mesta a prišli k Nemu... a mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v Neho pre slovo ženy.“ Naozaj zvláštna, nečakaná udalosť. Zatiaľ čo Židia sa už teraz chystajú Pána zabiť, Samaritáni Ho prijali a uverili v Neho. Poznáme tiež nesmiernu cenu Kristovej živej vody, vieme pre ňu zabudnúť aj na naše časné krčahy? „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie...“ (Mt 6,33)