Slovak Czech English German Polish

Piatok, 14. júla 2006

Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď oráč dohoní ženca a lisovač hrozna rozsievača, vrchy budú vlhnúť muštom a všetky kopce sa roztekať. Zmením údel môjho ľudu, Izraela: oni vystavajú spustošené mestá a v nich budú bývať, vysadia vinice a z nich budú piť víno, spravia si záhrady a jesť budú ovocie z nich. Bola mimoriadna doba, keď za pozemského života Pána Ježiša mohli k Nemu prichádzať mnohí chorí a byť uzdravení. Pán Ježiš sa tak v očiach ľudí stával vyhľadávaným lekárom. On sám však prišiel predovšetkým liečiť vnútro človeka poškvrnené hriechom, zachraňovať pred večnou smrťou. To, žiaľ, mnohí nevedeli pochopiť. V našom príbehu otec prosí za zomierajúceho syna. Chápeme jeho úzkosť. Aj Pán Ježiš ju chápal a predsa Ho zabolelo, že Samaritáni Ho len nedávno prijali ako Spasiteľa, a pre svojich rodákov je len lekárom. „Keby ste nevideli znamenia a zázraky, neverili by ste“. Otec má však naponáhlo, jeho syn môže každú chvíľu vydýchnuť naposledy. „Poď, Pane, dokiaľ mi dieťa neumrie.“ Premohla Pána Ježiša jeho zúfala prosba? Máme Pána Boha k niečomu nútiť vytrvalou prosbou? (L 11,8-13) Nie, On vždy najlepšie vie, kedy má zasiahnuť. Všetko prenechajme na Jeho svätú vôľu. V tomto prípade Pán Ježiš vypočul prosbu otca, ale vystavil jeho vieru skúške. „Choď, syn ti žije.“ Sám s ním však nejde. A otec ďalej nenalieha, ale ide domov, kam dorazil až na druhý deň. Možno ním zmietala obava, ale statočne sa pridržiava Slova Pána Ježiša. A našiel syna zdravého. Pán Boh od nás očakáva vieru, aj keď sa nič nedeje, nič sa nemení. On svojim časom a svojim spôsobom odmení vieru v Neho zloženú.