Slovak Czech English German Polish

Sobota, 15. júla 2006

Velebíme Ťa, Bože, velebíme, blízke je Tvoje meno, hlásajú to Tvoje divy. Možno je to smutný vzdych aj mnohých z nás. Preto sledujme prírodu pri rybníku Betezda v Jeruzaleme, kde leží množstvo chorých. Podľa ľudového podania čakajú na zázračné zvírenie vody, ale málokomu sa podarí tam vtedy vojsť, najmä tým, ktorí nemajú nikoho. Pán Ježiš toľkých ľudí uzdravil aj bez liečivej vody, nemôže to urobiť pre všetkých aj teraz? Prečo uzdravuje len jedného? Zrejme nesmie predčasne vzbudiť veľký rozruch v Jeruzaleme, aby neurýchlil svoje zajatie a následné zabitie, veď Jeho čas ešte neprišiel, ešte musí veľa pripravovať svojich učeníkov na ich budúcu apoštolskú službu. Pán sa venuje človeku 38 rokov chorému, možno práve preto, že „nemá nikoho“. Verme, že Pán Boh má vždy na pamäti práve takých. Ako zvláštne tu však Pán uzdravuje?! Príkazom vstať a chodiť. Ten človek Pána sotva poznal, a predsa poslúchol čudný príkaz, a to sa mu vyplatilo, môže odísť so svojou rohožkou domov. Ani poďakovať nestihne, lebo jeho dobrodinec zmizol medzi zástupmi. Kde je bieda najväčšia, pomoc Božia najbližšia. Pán Boh koná predivne neraz aj tam, kde Ho nikto o to neprosí, len preto, že On najlepšie pozná biedu každého. Kiež by sme vždy verili, že On veľmi dobre vie, čo robí a prečo, a že to, čo robí On, je vždy to najlepšie.