Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 16. júla 2006

Poďte a čujte, všetci bohabojní, nech vám rozpoviem, čo mi (Boh) urobil! Číre bláznovstvo! Už nie mladý Abrahám počuje tajomný, neznámy hlas vyzývajúci ho opustiť všetko, vlasť, príbuzenstvo, zostarnutého otca, vieru otcov, ochranu kmeňa, pohodlný život – a ísť do neznáma, bez mapy a kompasu, bez poznania novej krajiny, jej reči, zvykov, zbožnosti, kultúry a všetkého, čo s tým súvisí – má to nejaký zmysel? Koľko námietok svojich blízkych i známych si asi musel Abrahám vypočuť, ale ten neznámy hlas znejúci mu stále v ušiach a v srdci je silnejší. A prináša aj vidinu naplnenia života, krásnu a vábivú, hoci dosť nereálnu, vraj z neho, bezdetného starca vzíde obrovský národ, Abrahám bude požehnaný a v ňom budú požehnané všetky čeľade zeme. Nie je jednoduché odísť bez nádeje návratu, bez akýchkoľvek záruk na úspech, len na tajomné volanie. Abrahám, krehký, neraz aj zlyhávajúci človek, ako každý z nás, však má poslušné srdce. Vtedy Abrahám odišiel, ako mu prikázal Hospodin. A Hospodin si tohto krehkého, zlyhávajúceho, ale poslušného Abraháma použil za praotca vyvoleného národa, Božieho ľudu. Aj tento národ zlyhával, reptal, spreneveroval sa Hospodinovi. Hospodin ho však trpezlivo znášal a dosiahol v ňom to, čo zamýšľal. Požehnanie všetkých čeľadí zeme. Lebo z tohto národa vzišiel ten Jediný, ktorý nikdy nezlyhal a „bol poslušný na smrť, a to až na smrť na kríži“ (Fil 2,8), Pán Ježiš, Spasiteľ sveta. Abrahám, neskôr pomenovaný Abrahámom, sa smel stať príkladom viery a poslušnosti pre všetky Božie deti a súčasne predobrazom Ježiša Krista. Pán Boh aj z nás slabých a nedokonalých chce a môže vytvoriť svoje požehnané nástroje. Záleží na nás, či sa chceme poslušne a s vierou vydať za Pánom Ježišom na tú novú, nepopulárnu a nepohodlnú, úzku cestu, na ktorej treba tiež všeličo opustiť, zanechať a slepo dôverovať Tomu, ktorý nás vedie. On nás aj dovedie do tej pravej vlasti, ktorú nám svojou poslušnosťou na Golgote vydobyl.