Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 17. júla 2006

Či azda mám záľubu v smrti bezbožného – znie výrok Hospodina Pána – a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive? Keď sa započúvame do tohto príbehu o uzdravení tridsaťosem rokov chorého, aj napriek rozruchu Židov, zdá sa nám prirodzené, že tento človek poslúchol Pána Ježiša. „Ten, ktorý ma uzdravil, povedal mi: ´Vezmi si lôžko a choď´!“ – je múdre poslúchnuť Toho, ktorý má moc uzdraviť. Je múdre poslúchať Toho, ktorý ťa uzdravil. Mnohí z nás si však počíname nemúdro. Od Ježiša prijímame mnoho, ale to, čo nám hovorí do našich životov, počujeme len málokedy. Ježiš uzdraveného človeka našiel neskôr v chráme. Uzdravený vedel, kde by ho jeho Záchranca chcel vidieť. Ak si teda prežil vo svojom živote uzdravujúcu moc Kristovej lásky, ak ti bolo z nekonečnej Božej milosti ponúknuté odpustenie a nový život tak, ako tomu chorému – Vezmi a choď! – potom si stráž túto novotu svojho života vykúpenú Kristovou obeťou! Prečo to spomínam? Pán Ježiš pri stretnutí v chráme kladie tomu telesne uzdravenému na srdce ešte jedno nesmierne dôležité upozornenie: „Ajhľa, ozdravel si, nehreš viac, aby sa ti nestalo niečo horšieho.“ – Tieto Ježišove slová menia náš pohľad na chorobu a nemoc. Choroba je pre väčšinu ľudí tým najväčším strašiakom, preto aj často počuť z našich úst: „Nech len budeme zdraví, lebo keď budeme mať zdravie, budeme mať všetko.“ Iste, zdravie je vzácny Boží dar, každý deň zaň Bohu ďakujem, ale stratiť zdravie ešte neznamená to najhoršie. To najhoršie je stratiť v hriechoch Boha, stratiť spasenie.