Slovak Czech English German Polish

Utorok, 18. júla 2006

Nech mi je útechou Tvoja milosť, podľa Tvojej reči svojmu služobníkovi! Všetky postoje Pána Ježiša Krista a Jeho činy sú v súlade s Božími plánmi a Božím konaním v minulosti. Pán Ježiš je len vyvrcholením všetkých doterajších Božích rozhodnutí a postojov. Mnohí z nás dnes tvrdia: „Verím v Boha“, ale Ježišove skutky lásky v našich životoch ignorujeme, podobne ako kedysi Židia. Boh, ku ktorému sa hlásiš, však zvolil spôsob komunikácie s nami práve skrze Pána Ježiša Krista. Práve viera v Boha v kombinácii s načúvaním Ježišovým slovám má zasľúbenie večného života. Viera v Boha a poslušnosť tomu, čo nám cez Krista hovorí, nás privádza k večnému životu. Kristova zvesť je dôležitá práve pre mŕtvych – mŕtvych v hriechoch. Veď sám Ježiš hovorí o sebe, že „prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo“. Nie žeby sa Kristus neprihováral všetkým so svojim spasením, ale Jeho slová sa stávajú spasiteľnými iba tam, kde sa človek spoznal ako mŕtvy vo svojich hriechoch, mŕtvy pred Bohom. A tí, ktorí počujú a príjmu volanie jeho lásky, budú žiť. Keď v závere hovorí Pán Ježiš, že nič nemôže činiť sám od seba, chce tým naznačiť, že si voči nikomu z nás nepočína svojvoľne. Neomilosťuje ani neodsudzuje podľa toho, ako sa vyspal, alebo akú má práve náladu. On súdi, posudzuje len odozvu, ktorá prichádza z našej strany na ponuku Jeho odpúšťajúcej a zachraňujúcej lásky. V tom je Ježišov súd voči nám absolútne spravodlivý a korektný.