Slovak Czech English German Polish

Utorok, 25. júla 2006

Zajasám nad Jeruzalemom a zaradujem sa nad svojím ľudom, a nebude v ňom už počuť hlas plaču ani volanie o pomoc. Mnoho náboženských vodcov v histórii sa snažilo presvedčiť ľudí, že im ukazujú správnu cestu k Bohu. Niektorým sa to celkom podarilo, ako napríklad Mohamedovi, či Buddhovi. Problém je však v tom, že títo vodcovia boli takí istí ako my. Všetci totiž zhrešili. Všetci potrebujú Spasiteľa. Nikto sa nemôže a nedokáže sám zachrániť. Ježiš sa totálne odlišuje od náboženských vodcov všetkých čias. On zostúpil z neba. On nielen ukázal cestu – On sám je Cesta. On nielen priniesol pravý chlieb – On je sám Chlebom života. Pre Židov bol dôležitý Mojžiš, ktorý generácii ich otcov dal (ako si mysleli) z neba mannu. Bol to však pokrm pre pozemský život. Neznamenal pre nich večnú záchranu, aj keď bol z neba. Bol iba dočasnou záchranou – aby prežili putovanie púšťou. Bol „iba“ darom od Boha. Často sa nám stáva, že sa upneme na to, čo nám Boh dal a myslíme si, že to nám zabezpečí našu spásu. Pre niekoho je Božím darom jeho partner, pre iného spoločenstvo cirkevného zboru, pre ďalšieho jeho kazateľ, či učiteľ. Božie dary, aj keď sú vymodlené a pochádzajú od Boha, nikoho nezachránia. Našou spásou je Ježiš.