Slovak Czech English German Polish

Streda, 26. júla 2006

Hospodinovo milosrdenstvo sa nekončí. Tieto slová sú zaznamenané časovo skôr ako Pán Ježiš ustanovil Večeru Pánovu. Židia sa nad nimi hádali, nevedeli ich pochopiť. Podobne v ďalšej pasáži textu vidieť, že i samotní učeníci tieto slová označili za „tvrdú reč“. Dejiny kresťanstva nám svedčia, že práve na pochopení sviatostí (či krstu, či VP) sa kresťania začali štiepiť, vytvárať nové a nové skupiny. Našim logickým a obmedzeným myslením chceme pochopiť rozumom nevysvetliteľné. Existuje však jedna jediná bezpečná a schodná cesta. Cesta dôvery a poslušnosti Kristovým slovám. Vtedy sa nepýtame „ako to funguje“, vtedy duchovne nehladujeme, ale prijímame pravý pokrm a pravý nápoj. Pán Ježiš nás nepovolal k teoretizovaniu a analyzovaniu, On nás povolal k životu. K životu, ktorý Ho v poslušnosti nasleduje. Keď neskôr Ježiš lámal chlieb a podával učeníkom kalich, použil pritom imperatív: „Vezmite, jedzte!... Pite všetci z neho!“(Mt 26,26.27). Máme tak činiť na Jeho pamiatku (1K 11,25). Aj to je príkaz! Nad príkazom nemožno špekulovať, viesť diskusie. Príkaz možno odmietnuť alebo splniť. Do ktorej skupiny patríš ty? Ako často si poslušný(á) tomuto príkazu?