Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 30. júla 2006

Jeruzalem je obklopený vrchmi: tak je Hospodin vôkol svojho ľudu odteraz až naveky. Dnes je nedeľa a po celej zemi sa budú stretávať kresťania k spoločným bohoslužbám, či zhromaždeniam. Žiadne z týchto spoločenstiev nie je ideálne. Tak radi by sme boli, keby sme žili to, čo Pavol píše v našom texte. Chcel sa tešiť, radovať, chcel počuť dobré správy o filipských kresťanoch. Preto ich napomínal k láske – aby napĺňali to nové a veľké prikázanie nášho Pána. Iba vtedy budú zmýšľať rovnako, budú jedna duša i jedna myseľ. Druhým Pavlovým dôrazom a výzvou je postoj pokory. Pokora nie je dar. Pokoriť sa je pre nás príkaz – to máme učiniť my, to za nás Boh neurobí. V tomto prípade však Pavol nemyslí na pokoru pred Bohom, ale pred ostatnými bratmi a sestrami. Aké je to pre niektorých ťažké! Ako často vidíme seba v lepšom svetle, než toho druhého... Nezabúdajme, že sa navzájom potrebujeme! Nedokážeme žiť jeden bez druhého. Už to by nás malo viesť k uznaniu hodnoty toho druhého. Pavol to ukázal sám na sebe. Hoci bol Kristovým apoštolom, nikdy nechodil sám. Ani list do Filíp nenapísal sám (pozri oslovenie v úvode listu). On „potreboval“ mať vždy pri sebe bratov. Nie preto, aby mal komu rozkazovať, ale aby spolu kráčali za Kristom. Aby sa aj od nich učil, aby aj oni hovorili do jeho života. Skúsme aj my dnes žiť podľa týchto slov. A keďže je dnes Pánov deň, prečítajme si aj ďalšie verše, ktoré nám ukazujú na najväčší príklad pokory – na Pána Ježiša Krista.