Slovak Czech English German Polish

Piatok, 11. augusta 2006

Hľa, Tvorca vrchov a Ten, čo stvoril vietor, dáva poznať človeku svoje myšlienky. Pochopiť Božie uvažovanie a plány je pre človeka nemožné. Nikdy svojím rozumom nepochopím, ako je možné, že Boh je večný, nemá začiatok a vždy sa pýtam: „Čo robil predtým, než stvoril svet?“ Taký je náš Boh – nepochopiteľný, suverénny, majestátny. Pri ťažkých životných okamihoch sa zas a znova dostávam k otázke o zmysle utrpenia a opodstatnenosti skúšok. A čo Ježiš, ako nás vtedy vidí On? Slepec slepý od narodenia si na svoje rozpoloženie zvykol. Aké je svetlo a čo sú to farby – to nevnímal. Prečo Pretože začala vädnúť a nakláňať sa, tak niekto zatĺkol kolík vedľa nej je slepý? Vykonal niečo zlé, alebo za to môžu jeho rodičia, že sa taký narodil? Aký je Boh, že nás prevádza takými skúškami, aby sme dospeli k vzťahu voči Jeho Synovi? Nie, nie, odpovedá učeníkom Ježiš, nie je slepý kvôli trestu za hriech, ale preto, lebo má prísť k viere práve cez svoju chorobu. Takéto je Ježišovo videnie nás, našich skúšok. Máme ich preto, aby sme v nich pevneli vo svojej viere a zakúšali v nich Božiu pomoc. Čo so slepotou toho žobráka, čo s našimi bolesťami a ťažkosťami? Nebojme sa, preto Boh posiela Ježiša, aby zjavil svoje skutky práve tu: na dne našej biedy a beznádeje, práve tam, kde všetka naša moc a ľudská sila ustupuje.