Slovak Czech English German Polish

Streda, 16. augusta 2006

Daj si pozor a buď pokojný, neboj sa a neklesaj na mysli. „Veru, veru, hovorím vám“. Ježiš sa prihovára nám, ktorí Ho počúvame. Ktorí Ho poznáme. Chce nám povedať niečo o našom živote. Chce nám povedať niečo o tom, kde je bezpečné miesto prebývania, kde môžeme pokojne spávať, odpočívať, navzájom sa prijímať, rozumieť si. Hovorí o svojom ovčinci. On často používa príklady – tak aj teraz. Používa príklad pastiera a jeho oviec a príklad ovčinca, miesta, kde bývajú ovce počas noci, počas búrky, kde majú ohradu a ochranu. Chce nám povedať niečo o cirkvi, o našom cirkevnom zbore. Najprv hovorí o dverách, ktorými sa do tohto ovčinca vchádza. Hovorí, že jedine On sám je dverami, ktorými sa vchádza i vychádza. Chce tým povedať, že On sám, Boží Syn je stredobodom celého náboženstva, kresťanstva i našej viery. Všetko ostatné, čo sa v cirkvi odohráva, smeruje a má smerovať k Nemu. Náboženstvo, v ktorom Ježiš nie je stredobodom pozornosti, je falošné, prázdne a neužitočné. O tom píše aj Ján v 1. liste 4, 1-6. To je deravý, nespoľahlivý ovčinec. Kto vchádza a vychádza skrze Neho, nájde pastvu. Aj v dnešnom svete, z ktorého bývame neraz unavení. Ponúka sa nám pastva pre oči i uši, pre všetky zmysly. Po chvíli však zistíme, že tí, ktorí nás chceli viesť a ktorí nám ponúkajú to i ono, sú sami prázdni. Že nám núkajú pastvu, ktorá nie je pastvou - potravu, ktorá nie je potravou, ale otravou. Dnes však hovorí skutočný a dobrý pastier – jediný a pravý, ktorý prišiel, aby sme mali hojnosť života. Učme sa rozumieť Jeho hlasu, skúsme sa stíšiť a počúvať Jeho hlas! Aj v našich zboroch je mnoho dobrého.