Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 28. augusta 2006

Keby som povedal: Nech ma aspoň tma pritlačí a nech je noc svetlom vôkol mňa, ani tma nie je dosť tmavá pred Tebou; noc svieti ako deň. Keď sa nám podarí uskutočniť naše plány, alebo keď zažijeme niečo neobyčajné, prežívame a pociťujeme neopísateľnú radosť. Aj v malých radostiach, ktoré iste prežívame každý deň, je potrebné hľadať Pánovo požehnanie. Ďakujeme však Pánu Bohu za tento dar? Za to že to, čo spôsobilo v našom živote radosť, napríklad úspech, ktorý sme získali, sa nám nepodarilo získať len našim pričinením, ale s Jeho pomocou a s Jeho požehnaním? Aj kráľ Dávid prežíval radosť, keď sa mu podarilo preniesť truhlu Zmluvy na miesto, ktoré jej patrilo. Ďakoval Hospodinovi, chválil Ho. Podobne vyzýval aj izraelský národ, aby chválil Hospodina za Jeho dielo, ktoré koná medzi národmi. Človek bol stvorený na to, aby sa radoval z Božieho diela a napĺňal tento cieľ tým, že prijíma Božie dary. Najväčším Božím darom bol príchod Božieho Syna Ježiša Krista na tento svet, aby zachránil a spasil aj tých, ktorí dostatočne nevedia prejaviť svoju radosť a vďaku za to, čo Pán Boh pre nich, hriešnych ľudí urobil. Prví kresťania vyjadrovali svoju radosť návštevou chrámových bohoslužieb. Radosť bola prejavom ich kresťanského života. Aj my sa radujme a ďakujme Pánu Bohu za to, že na tento svet prišlo Jeho kráľovstvo.