Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 04. septembra 2006

Múdri skvieť sa budú ako blesk oblohy, a tí, ktorí mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. Kráľ Dávid nariadil hodnostárovi Jóábovi spočítať izraelský ľud. Darmo ho Jóáb odhováral, Dávid nepopustil. Šiel tvrdohlavo za svojím cieľom. Za svojvoľnosť pykal nielen kráľ Dávid, ale i celý Izrael. Dávid sa neporadil s Bohom. I my tak neraz chodíme. Nehľadáme Boha pre svoj život. Lopotíme sa, živoríme, obíjame si kolená, ubližujeme sebe aj iným. A naše viny nás gniavia, tlačia k zemi. Zotročuje nás i neistota z nastávajúcich dní, existenčné otázky, strach z chorôb, zo smrti... A to všetko len preto, že na každom kroku porušujeme Božiu Zmluvu a vyslovene si robíme, čo chceme. Istoty pre svoj život hľadáme v zhromažďovaní majetku, v úspechoch... A neuvedomujeme si, že toto všetko je bez Božej prítomnosti márnosť nad márnosť. Slovo „hriech“ vyvoláva posmešky, žiaľ, často i u kresťanov. Hriechy nazývame radi omylmi, pádmi a ešte radšej sa bijeme do pŕs, že my nikoho nepotrebujeme, lebo sme dobrí a slušní. Ibaže, Boh je svätý a pred Jeho svätosťou je i ten najčestnejší a najslušnejší človek hriešny úbožiak. Je osobnou tragédiou, že i mnohí z tých, čo sedávajú v kostolných laviciach roky, nemajú zmierenie s Bohom, lebo nevyznali vlastný hriech. Práve on, tento nevyznaný hriech, však stojí medzi nami a Bohom! Och, pýcha, strašná pýcha napĺňa srdce! Spôsobuje, že sme poviazaní nepokojom a vždy nás čosi zväzuje, bráni radosti a láske, bráni istote, že som milovaný a vzácny, že som sa narodil preto, aby som sa tešil z Božej prítomnosti a zo života. Aby som naisto vedel, že som Božie dieťa a môj Boh ma už zo svojej ruky nikdy nepustí, nech sa deje čokoľvek. A k tomu potrebuješ iba jedno, úprimné vyznanie: „Veľmi som zhrešil, Pane, zmiluj sa!“ Buď Bohu sláva!