Slovak Czech English German Polish

Piatok, 08. septembra 2006

Hospodin hovorí: Ochránim ho, lebo pozná moje meno. Bratia a sestry, iste všetci dobre poznáte rozprávku o zlatej rybke, ktorá splnila tri želania nenásytnej starene. Je to vlastne rozprávka o hriešnosti našich sŕdc, ktoré sa nevedia nasýtiť bohatstva, slávy a mocichtivosti. Akí sme nešťastní a úbohí! Akí sme stratení! Dávidov syn Šalamún sa nestretol so zlatou rybkou, ale s Bohom. A Boh mu povedal: „Žiadaj si, čo ti mám dať.“ „Múdrosť a poznanie“, bola odpoveď Šalamúnova. A Boh bol taký nadšený touto múdrou odpoveďou z úst človeka, že Šalamúna nadmieru obdaroval i bohatstvom, i slávou, i mocou, lebo vedel, že tento človek všetky tieto dary využije múdro. Čo si my žiadame v rozhovoroch so svojím Bohom? „Pane, daj mi zdravie, silu, život bez biedy, dobré deti a ešte by si mohol pridať to a tamto...“ Boh dáva, zmilúva sa. Raz však moju modlitbu nevypočuje. Ako to! Nuž tak, že On nie je lokaj, ktorý pribehne na moje zavolanie, ale Pánom pánov, Bohom, ktorý chce, aby sme nemysleli len na seba, ale aby sme prosili aj za iných, aby sme niesli v modlitbe svet, Slovensko, svojho kňaza, susedu, ktorá je nepríjemná... Aby sme v modlitbe zápasili za pevnosť svojej viery, za poznanie Božej pravdy a silu nikdy z nej neodstúpiť. Aby sme boli pevným telom Kristovým. Aby sme vo svojej modlitbe ďakovali nielen za dobré, ale i za zlé, ba i za to, čo nám Boh nedal, lebo On vie lepšie ako my, čo je pre nás užitočné. A aby sme nikdy nezabudli, že sme hriešnici a závisíme len a len od Božej milosti. Vtedy sa naše srdcia naplnia hojnosťou. Buď Bohu sláva!