Slovak Czech English German Polish

Sobota, 09. septembra 2006

Povstaň a hovor im všetko, čo ti prikážem. V Božej škole nás Duch Boží vyučuje Božím hodnotám a zbavuje buriny egoizmu, nelásky, pohodlnosti, klamstvá... i skúposti. Hľa, všetko je nové, veď Pánom našich životov sa stal Hospodin a my sa postupne učíme otvárať Jeho vláde každú komôrku nášho života. Učíme sa i dávať. Pán Ježiš sa počas svojho pôsobenia na Zemi neustále rozdával. S láskou, ochotou, pohostinnosťou, uzdravovaním, jednoducho, slúžil blížnemu. Ukázal vzor, o ktorý sa máme s Božou pomocou snažiť. Kráľ Dávid v ďakovnej modlitbe – v jednej z najpôsobivejších v celom Písme – pripisuje všetku zvrchovanosť Bohu. Aký nádherný príklad pokory! Dávid, kráľ, uznáva, že nič nie je jeho, lebo všetko dostal od Hospodina. I my by sme mali pamätať, že naši blízki i náš dom... sme dostali z milostivej ruky Božej. Dnes máme, zajtra to tak byť nemusí. Preto veľmi dbajme, aby sme mali srdce ochotné k dávaniu. Aká je však skutočnosť prevažnej väčšiny evanjelikov? Svoje domy staviame, vyzdobujeme, kupujeme tie najlepšie veci, ale Bohu hádžeme odrobinky vo všetkom. Nemáme pre Neho čas a nemáme pre Neho ani peniaze. Našou svätou povinnosťou je však myslieť na núdznych, pomáhať tým, ktorí našu láskyplnú a finančnú pomoc potrebujú. Je samozrejmosťou v menšinových cirkvách odvádzať desiatok z každého svojho príjmu. Majú tieto cirkvi iného Boha?! Majú iné Slovo?! Konajme, čo je správne v Božích očiach, aby sa nám dobre viedlo. Veď Boh niekoľkonásobne vynahradí našu úprimnú štedrosť. Ak budeme kráčať cestou Hospodinovou, dobre sa nám povodí a Hospodin vyleje na nás svoje požehnanie. Buď Bohu sláva!