Slovak Czech English German Polish

Utorok, 12. septembra 2006

Ó, Hospodine, Tvoja milosť trvá naveky; neopusť diela svojich rúk. Priam žasneme nad jeho rozmermi, vzácnymi kameňmi, zlatom a bohatstvom. To však nie je to podstatné. Podstatné je to, čo sa v tomto chráme bude diať. Bude sa vzývať meno Hospodinovo a to na mieste, ktoré v Božích dejinách zohralo dôležitú úlohu. Na tomto vrchu skúšal Boh vieru svojho priateľa Abraháma, keď mal obetovať Izáka. Tu má celý Izrael prinášať obete vďaky svojmu Bohu. Na vrchu Mórija tak dochádza k zázračnému stretnutiu človeka a Boha. Každý z nás by mal mať ten svoj vlastný vrch Mórijá – miesto a čas, v ktorom sa stretol a stretáva so svojím Pánom. Miesto zápasov, ale aj víťazstiev viery. To miesto nemusí byť honosne zariadené. Nemusí to byť ani priamo chrám. Môže to byť naša izba, práca, či škola. Podstatné je, že vstupujeme s Bohom do dialógu, do vzácneho rozhovoru, v ktorom sa rodí viera. Prajem vám, aby aj dnešný deň bol pre vás časom vrchu Mórijá, teda časom stretnutia sa s Bohom. Už ako si ho vystavíte a ozdobíte, to záleží od vás...