Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 14. septembra 2006

I pomenoval Jákob miesto, na ktorom s ním Boh hovoril, Bételom. Vybudovať také veľkolepé dielo ako chrám bol iste priam nadľudský výkon. Trocha pýchy a dobrého pocitu z vykonanej práce by hádam aj bolo na mieste. Šalamún je však pokorný. Vie, že všetko, čo vykonal, je tu len z Božej milosti. On je iba súčasťou veľkého Božieho plánu, ktorý sa začal plniť už v jeho otcovi Dávidovi. Túto pokoru cítiť aj pri požehnávaní ľudu, aj pri Šalamúnovej modlitbe. Je to Božia milosť, že chrám stojí. Je to milosť, že ten veľký Boh chce prebývať v chráme rukami postavenom.službu a obete? (ES 124) Božiu milosť smieme každý deň cítiť aj my. On dáva zo svojej lásky, aby sa naše plány vydarili. Zo svojej dobroty chce prebývať v našom vnútri. Aj v našom prípade je namieste pokora. Všetko, čo sme, je tu z Božej milosti a my Ho smieme chváliť, že podobne, ako Šalamún, sme súčasťou veľkých Božích dejín. Pokračovateľmi našich otcov v diele Božieho kráľovstva. Súčasťou týchto dejín je aj dnešný deň. Ako bude vyzerať, alebo ako vyzeral? Chceme byť Božími nástrojmi tak, ako Šalamún?