Slovak Czech English German Polish

Piatok, 15. septembra 2006

V bázni pred Hospodinom je silná nádej človeka. Spravodlivým aj hriešnikom, ktorí chcú oľutovať svoje previnenia. Židom aj cudzincom. Má slúžiť ľuďom v čase mieru i v čase vojny. V čase dostatku i nedostatku. Vždy môžu do neho ľudia s dôverou vchádzať, aby Hospodinovi predložili svoje prosby. Má to byť miesto stretnutia s Bohom, ale aj ľudí medzi sebou navzájom. Pri pohľade na dnešnú cirkev sa musíme vážne zamyslieť, či aj ona je takýmto chrámom pre všetkých. Či neslúži iba veľmi úzkej skupine ľudí? Či sme svoje chrámy nezamkli pred prišelcami? Nemyslím to úplne doslovne. Myslím, či sme zo života cirkvi nevylúčili všetkých ostatných, ktorí nepoznajú náš „cirkevný jazyk“, nevyhovuje im iba jeden predpísaný spôsob bohoslužieb, alebo túžia po inom druhu zbožnosti, než aký praktizujeme my. Cirkev má byť otvoreným organizmom. Má byť ako jeruzalemský chrám – pevne zakotvená na skale, ktorou je Kristus, zároveň však otvorená pre všetkých, ktorí prejavia záujem o evanjelium. Najlepšie je začať u seba samého. Sme otvorení a ochotní poslúžiť všetkým, bez rozdielu, ktorí našu pomoc potrebujú?