Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 21. septembra 2006

To slovo je veľmi blízko teba: je v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si Ho plnil. V prvých troch rokoch svojej vlády sa Rechabeám snažil Boha poslúchať. Vďaka jeho poslušnosti a vernosti sa Júdey darilo. Ako to už však býva: keď sa má človek dobre, na Boha zabudne. Tak to bolo aj v jeho prípade. Na vrchole svojej slávy, popularity a moci svojho Boha opustil. Veď už je sebestačný, má vlastné plány a ciele, je s kráľovstvom i so sebou spokojný. Boh sa do jeho života už nezmestil. Musel prísť trest: následkom kráľovej nevery Hospodinovi bola porážka judského vojska Egypťanmi. Boží hnev však netrvá dlho. A tak nakoniec svoj trest zmiernil. No nebolo to celkom zadarmo, ako si to dnes mnohí ľudia myslia. Po hriechu predsa musí prísť pokánie – vyznanie hriechov, pokorenie sa a uznanie, že si zasluhujeme Boží trest. Ak sa má všetko zmeniť, pokánie musí prísť. Nikdy nie je neskoro. Boh je ochotný prijať nás bez ohľadu na to, čoho sme sa dopustili. V Ježišovi Kristovi je nám aj na dnešný deň ponúknuté zmierenie a odpustenie hriechov z Božej strany. V Ňom sa Boží hnev skracuje a Boží trest zmierňuje. Lebo Ježiš toto všetko niesol za nás na kríži. Ak si teda včera urobil nejaký hriech, nezúfaj, vyznaj svoj hriech a pokor sa pred svojim Bohom! Lebo len pokánie a pokora ti môžu otvoriť dvere k Božej milosti a ty pocítiš, aké je krásne Kristovo prijatie a otvorená náruč nebeského Otca. Ak totiž Boh prestane byť stredobodom nášho života, naše kresťanstvo sa stane iba lacnou napodobeninou. Ak Bohu naplno nedôverujeme, veľmi ľahko môžeme stáť na strane Jeho nepriateľov.