Slovak Czech English German Polish

Piatok, 22. septembra 2006

Moje oči sú upreté vždy na Hospodina, lebo On vyslobodí mi nohy z osídla. Nejako tak znie známa ľudová múdrosť. Aj dnešný text hovorí o jednom takom spolku dvoch kráľov – Jóšáfáta a Achába. Napriek tomu, že Jóšáfát bol Bohu oddaný, oženil svojho syna s Ataljou, dcérou bezbožného izraelského kráľa Achába. Tým medzi nimi vznikla spojenecká zmluva, ktorej výsledkom však nebolo nič iné ako Boží hnev, spohanštenie judského kráľovstva a jeho následný rozvrat. Biblia nás jasne varuje pred spolčovaním sa s neveriacimi. Veriaceho to vedie ku kompromisom a ústupkom v duchovnej oblasti, čo je neprípustné. Jasne to vidíme na postoji kráľa Jóšáfáta. Zachoval sa síce správne, keď najprv skúmal, aká je vôľa Božia, no nakoniec sa podľa nej aj tak nezachoval. Ak sa pýtame na Božiu vôľu, a potom sa podľa nej aj tak neriadime, neprinesie nám to nič dobré. Skutočná láska k Bohu sa totiž prejavuje nielen tým, že sa pýtame na Jeho svätú vôľu, ale aj tým, že sa podľa nej v živote riadime. Príklad proroka Míchu nás dnes vedie k ráznemu a jednoznačnému stanovisku. Buď zostaneme pevne stáť na strane Božej pravdy, aj keď v tomto svete nám to môže spôsobiť nemálo problémov, alebo budeme poplatnými pochlebovačmi, ktorí nič neriskujú, no strácajú pritom svoju vlastnú tvár a dôstojnosť. Netráp sa nad tým, keď za svoju čestnosť a zásadovosť zožínaš posmech a pohŕdanie! Nezáleží totiž na ľudskej mienke, ale na Božej.