Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 24. septembra 2006

Hospodin je naším sudcom, Hospodin je naším vládcom; Hospodin je naším kráľom; On nás zachráni. Čo je zmyslom ľudského života? Načo tu sme? Prečo žijeme? Odkiaľ sme prišli a kam putujeme? To všetko sú dôležité existenčné otázky, ktorým sa človek v živote skôr, či neskôr musí postaviť tvárou v tvár a dať si na ne nejaké uspokojujúce odpovede, ktoré odrážajú myslenie a filozofiu konkrétneho jedinca. Aj apoštol Pavol, ktorý nebol žiadnym plytkým mysliteľom, poukazuje na jeden z viacerých možných spôsobov, ako sa dá prežiť život. Je to štýl života, ktorý on sám žil po tom, čo spoznal absolútnu Pravdu v osobe Ježiša Krista. Žiť Duchom sa odvtedy stalo jeho mottom. Čo to však je „žitie Duchom“? Je to život pod vedením Ducha Svätého. Toho človek v plnosti prijíma, keď sa naplno, „totálne“ odovzdá do rúk Pána Ježiša. Dá Mu k dispozícii svoj rozum, svoje schopnosti, jednoducho celú svoju bytosť. No pritom všetkom si veľmi jasne uvedomuje, že aj tak Bohu odovzdáva iba to, čo od Neho prijal ako dar. A aby to neznelo len ako nejaká abstraktná teória, apoštol ju ďalej rozvádza do praktických dôsledkov. Žiť Duchom znamená v živote eliminovať žiadostivosť po chvále a osobnom uznaní. To si odteraz zaslúži iba náš Pán. Odstraňovanie závisti, úprimné napomínanie, ktorého cieľom je nie ponižovanie toho druhého, ale úprimná túžba po jeho záchrane pre večnosť, znášanie utrpenia s druhými, nedištancovanie sa od biednych a uvedomovanie si závislosti od Stvoriteľa – to sú ďalšie konkrétne prejavy „žitia Duchom“. A nakoniec vytrvalosť v konaní dobrého. Apoštol Pavol si zvolil takýto život. Pochopil, že slúžiť telu, to je dosť málo. Výsledkom nemôže byť nič iné, ako skaza. Slúžiť Bohu na druhej strane vedie k večnosti. Akú alternatívu si zvolíš ty? Mysli však na jedno! Čo človek rozsieva, to bude aj žať!