Slovak Czech English German Polish

Utorok, 03. októbra 2006

Spomínam si na dávne dni, rozjímam o všetkých Tvojich činoch, uvažujem o skutkoch tvojich rúk. Paschu – slávnosť na počesť a pripomienku vyslobodenia Izraelitov z egyptského zajatia – dal podľa ustanovení nájdeného Zákona sláviť Joziáš v 18. roku svojho panovania. Mal teda 26 rokov. 400 rokov nikto takýmto spôsobom Paschu neslávil. Prečo zrazu zmenili tradíciu? Prečo sa vracali k niečomu, čo si nik nepamätal? Aký to malo zmysel? Bolo to preto, lebo Pascha bola dôležitou súčasťou života židov. Veď divy, ktoré sprevádzali Izrael z Egypta boli nezabudnuteľné. Ľudia si stále pripomínali Božiu pomoc. Prečo teda nesvätiť aj Paschu podľa pôvodných ustanovení? V texte sa spomína mnoho úkonov, ktoré bolo treba vykonať. Iste musela byť dobre zabezpečená organizácia toľkých ľudí a činností. Prečo? Lebo to malo hlbší zmysel a význam, než len dodržiavanie nejakej tradície. Išlo o pripomienku, ale aj sprítomňovanie Božej blízkosti. Joziáš našiel odvahu a obnovil zmysluplnú tradíciu. Ani my by sme sa nemali vzdávať svojej požehnanej minulosti. Preto, aby sme videli Božie konanie – Jeho starostlivosť a lásku – aj v ťažkých časoch, a tak mohli lepšie chápať a prijímať Jeho plán a vôľu pre našu prítomnosť a budúcnosť.