Slovak Czech English German Polish

Streda, 04. októbra 2006

Zhromaždi mi ľud a budem im zvestovať svoje slová, z ktorých sa naučia báť sa ma po všetky dni, čo budú žiť na zemi; i svojich synov budú učiť. O živote sa často hovorí ako o behu na dlhú trať. Nie je ani tak dôležité, či vyhráme niektoré etapy, ako to, ako dopadneme – ako sa umiestnime pri celkovom hodnotení. Kráľ Joziáš mal, nepochybne, veľa úspechov. Opravil chrám, objavil Boží zákon a zorganizoval podľa neho náboženský život. Znovu nastolil staré, osvedčené a zmysluplné poriadky. Postaral sa aj o celkový rast a blaho svojho ľudu. Z nášho textu čítame, že tieto úspechy akosi nedokázal zvládnuť. Nie on ovládal úspechy, ale oni jeho. Akoby zabudol, že všetky spomínané veci sa stali nie jeho silou a umom, ale Božím riadením. Joziáš sa začal spoliehať sám na seba a to sa mu stalo osudným. Nepochybne, slávnym zostal jeho život. No známou sa stala aj jeho smrť. Jeho život nám slúži na poučenie a zamyslenie: to, čo dosahujeme v živote, je z Božej milosti a vôle. Pán používa naše schopnosti a znalosti. Ak však tie povýšime nad Jeho konanie, nebude to pre nás dobré a požehnané. Tak, ako v prípade Joziáša.