Slovak Czech English German Polish

Streda, 08. novembra 2006

Ty, nádej Izraela, záchrana jeho v čase súženia, prečo si ako cudzí v krajine a ako pútnik, čo sa uchyľuje len na nocľah? Vyliatie siedmej čaše je nebývalých rozmerov. Dotýka sa celej zeme. Nielen ľudí, ale aj vrchov a ostrovov. Ján tu nekreslí koniec vekov, ale to, čo má človeka priviesť k spamätaniu. Mohutný zvuk prichádza z nebeského chrámu a to priamo od oltára. Prichádza veľké zemetrasenie, aké doteraz nebolo. V Biblii je to častý motív, ale aj v tejto poslednej knihe. Z televíznej obrazovky poznáme lokálne zemetrasenia. Na Vianoce 2004 v juhovýchodnej Ázii zomreli státisíce ľudí. Cunami urobili svoje. To, ktoré však opísal Ján, bude celosvetové. Zemetrasenia predpovedal Pán Ježiš Kristus ako začiatok bolestí (Mk 13,8). Na celosvetovom semafore svieti výstražné červené svetlo! Na priecestí táto farba nie je na to, aby nám znepríjemňovala život. Práve naopak! Červené svetlo nám chce v mnohom poslúžiť. Aj na to, aby sme svoj život videli trochu v širšom kontexte toho, čo sa v tomto svete deje. Takým výstražným svetlom bola aj ničivá víchrica v Tatrách (19.11.2004) a zakrátko pomerne silné zemetrasenie (30.11.2004). To, čo sme doteraz poznali iba z televíznej obrazovky, poznáme už aj z vlastnej skúsenosti. Znamenia čias sa „približujú“ aj k nám. Majú poslúžiť k tomu, aby sa ľudstvo a človek ako jednotlivec spamätal. Podľa záveru 16. kapitoly však nik nečinil pokánie...