Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 09. novembra 2006

V Tvojich očiach je tisíc rokov ako včerajší deň, keď sa pominul, a ako nočná stráž. Jedna z posledných kapitol Zjavenia nesie nadpis: „Odsúdenie babylonskej neviestky“. Ján vedel už zo Starej Zmluvy, že mesto Babylon sa obzvlášť vyznačovalo odporom proti Božím veciam. Kristus to povie veľmi jednoznačne a veľmi zrozumiteľne už ako 12-ročný: „Ja musím byť vo veciach svojho Otca.“ Záležitosti nebeského Otca boli veľmi vzdialené mladému mužovi menom M. de P. V roku 1848 sa v Kolíne nad Rýnom slávila veľká udalosť. Uplynulo 600 rokov od postavenia katedrály. Napriek zlému počasiu sa zišiel veľký zástup ľudí i zvedavcov. V prvom rade chceli byť mnohí, aby videli slávnostný sprievod. Aj onen mladý muž sa tam dostal. Zakrátko bol zo svojho privilegovaného miesta vytlačený a jeho miesto zaujala neznáma žena. Za veterného počasia sa z katedrály uvoľnil kameň a ženu zasiahol. Bola na mieste mŕtva. Zdesený mladý muž sa pýtal sám seba: Kde by sa dostala moja duša, keby som bol zostal v prvom rade? Táto neznáma žena vlastne zomrela namiesto mňa. Nezasiahnutý kameňom, ale touto udalosťou sa stal živým kresťanom. Aj na neho sa vzťahuje slovo Pavla: „Tým, ktorí sú v Ježišovi Kristovi, nieto odsúdenia“ (R 8,l). „Babylonská neviestka“ však skončí celkom inak.