Slovak Czech English German Polish

Piatok, 10. novembra 2006

Moje slová, ktoré som ti vložil do úst, neodídu z tvojich úst, ani z úst tvojho potomstva, ani z úst detí tvojho potomstva. Náš odsek je o boji a zápase proti Baránkovi. Prechádzame cez rôzne zápasy svojho života. Neraz bojujeme proti nepriaznivým okolnostiam, keď sme sa rozhodli pre Baránka. Ako napríklad náš reformátor M. Luther. Prechádzal obdobím starostí a skľúčenosti, že reformácia je v útlme. Jedného dňa si jeho manželka obliekla čierne smútočné šaty. „Kto zomrel?“ spýtal sa Luther. „Boh zomrel“, odpovedala jeho manželka. „Boh?“ zhrozil sa Luther. „Ako môžeš niečo také povedať?“ „Hovorím len to, čo ty žiješ a ako sa správaš“, skonštatovala jeho manželka. Luther si uvedomil, že sa správa tak, akoby Boh už nežil a nestaral sa o nich. Boh žije! Luther lekciu manželky hneď pochopil. Po tvári sa mu rozlial úsmev, z ktorého vyžarovala vďačnosť voči jeho manželke, ktorá mu dala takú pôsobivú lekciu. V zápasoch nie sme osamotení! Máme svojich najbližších, ktorí nám aj takto môžu poslúžiť a povzbudiť nás. Len obstáť na strane Baránka! Aj Ján na ostrove Patmos prežil veľké povzbudenie, keď uvidel vzkrieseného Krista obklopeného Božou slávou a počul jeho uistenie: „Bol som mŕtvy a hľa, som živý na veky vekov“ (1.18). Vďaka aj za to dnešné povzbudenie, že konečné víťazstvo patrí Baránkovi!