Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 23. novembra 2006

V úzkosti svojej som volal na Hospodina, kričal som na svojho Boha... počul hlas môj. Boh pripravil pre veriacich večný raj a jeho myšlienku vložil do ľudského srdca. Stvoriteľ si ho vyvolil, aby bolo centrom citu. Je miestom, do ktorého vložil tajomný cit večnosti. Boh nielenže všetko učinil krásne, ale okrem toho vložil človeku do srdca večnosť. Len človek je obdarený schopnosťou premýšľať srdcom o Bohu, vzývať Ho, vyznávať, oslavovať. Uprostred odchádzajúceho času, hynúcich dní, stálej premenlivosti, keď všetko hovorí o pominuteľnosti a našej ohraničenosti – je až nepredstaviteľné, že Boh dal krehkému človeku do srdca večnosť. Nepremenný večný Boh dáva človeku poznávať, že je predurčený k večnosti. Božie Slovo o večnosti je jadrom evanjelia. Boh dal svetu svojho Syna, aby veriaci v Ňom mali večný život. Čo môže človek o večnosti iba tušiť, to je v Ježišovi Kristovi zjavené a nám darované. Toto posolstvo preniká do môjho aj tvojho srdca. Božím Slovom večnosť preniká do našich sŕdc. Všetko však záleží od toho, či svoje srdcia otvoríme, aby v nich vyrástlo semeno večnosti ako v dobrej pôde.