Slovak Czech English German Polish

Piatok, 24. novembra 2006

My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás. Táto moc nie je osud, ale ruka, pohľad Toho jediného, ktorý je Alfa i Omega. Lenže dnes sa mnohým zdá, akoby už Boh a cirkev nemali čo svetu darovať a povedať. Je pravda, že sme v mnohých veciach akosi sami znehybneli, kým všetko vôkol nás sa hýbe. Máme dojem, že svet nás predbieha, hoci disponujeme úžasnou duchovnou silou – nesieme totiž Kristov odkaz. To je to najviac, čo kedy bolo tomuto svetu odkázané a povedané. A aj napriek tomu, že sa prítomnosť javí tak beznádejne, nesmieme zabúdať na to hlavné. Kristus je tu: sedel a sedí na tróne. Ak sa bojíme prítomnosti, ktorá, ako sa nám zdá, akoby naruby obracala všetko naše úsilie, máme právo dívať sa do budúcnosti vyzbrojení práve Kristovou nádejou, že to, čo sa vekom unavilo aj v nás, aj okolo nás, sa pominie a prídu nové veci. Neprídu samé od seba, sám Pán ich donesie, lebo to zasľúbil. Skrze nás a s nami ich bude činiť a my zmocnieme. Toto nie je lacné utešovanie, ani z núdze cnosť, ale právo očakávania Božích a Kristových zasľúbení. Tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu.