Slovak Czech English German Polish

Sobota, 02. decembra 2006

Som milostivý – znie výrok Hospodinov – nebudem sa hnevať naveky. Len poznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu. Dnes si ľudia myslia, že Boh už vo svete nezasahuje. Dokonca sme si takto zvykli hľadieť aj na cirkev, že spoločenstvo veriacich je viac „o ľuďoch, ako o Bohu“. Cirkev sa stala kultúrnou ustanovizňou spoločnosti. Čo samo osebe nemusí byť ešte zlé, ale to je až na druhom mieste. Čo je teda na prvom? Ovocie Božie. V použitom obraze Izaiáša sa jasne zhodneme na tom, že sme Božia vinica a Pán Boh právom očakáva svoje ovocie. Keď nazrieme do listu Galatským, je nám zrejmé, o čo ide. Ovocím ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť. Je to tak aj medzi nami, v ľude Božom? Alebo sú to „trpčiaky“ našej telesnosti? Tieto vážne otázky si vyžadujú zváženie a odpovede. Pán Boh od nás žiada, aby sme zaujali otvorený postoj, či chceme ísť s Ním, alebo proti Nemu. Raz sa Hospodin vráti v moci a sláve. Jasne oznamuje, čo urobí s vinicou, ktorá nerodí Jeho ovocie: „Odstránim jej ohradu a spasú ju; zborím jej múr a pošliapu ju.“ Dajme sa obrobiť Pánu Bohu, aby sme prinášali dobré ovocie a nemuseli byť zničení! Hľadajme najskôr to Božie a nechcime žiť len po „ľudsky“!