Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 04. decembra 2006

Jasaj a plesaj, obyvateľka Siona, lebo je veľký uprostred teba Svätý Izraela! – Čo sa to s nami všetkými stalo? Čo sa nám to všetkým porobilo? Náš obzor sa končí bránami, či stenami našich domovov a my by sme ich chceli donekonečna posúvať ďalej, aby sme toho mali viac a nevšímame si, že postupne zostávame sami. Ženieme sa za tým, čo „opája“ naše mysle, srdcia a úplne uchvacuje naše životy – či už to je naše štúdium, vzťahy, práca, lepšie zárobky, rodina, povinnosti tu, či tam, a zabúdame na skutky a diela Hospodinových rúk. Vypočítavo sa spoliehame na Božiu dobrotu, zľahčujeme svoje viny a s ľahostajnosťou sa pozeráme na naše priestupky a prehrešky. Veď Pán Boh odpustí... Obraciame tmu na svetlo a svetlo na tmu a ešte sa tvárime, že to tak má byť a prehliadame, že je to jedna veľká lož. Ako by sme sa nechceli a báli pozrieť pravde do očí. Navrávame si, že sme zjedli všetku múdrosť sveta a nič a nikto nie je rozumnejší ako my. Vo svojom vnútri sa bojíme poznania, že Pán Boh je vševedúci a tiež kritiky, že ešte stále je čo doháňať. A v tom našom doháňaní sme ochotní zohnúť svoje chrbty až tak, že už viac nie sme schopní jasne vidieť to, čo sa deje okolo nás. A okolo nás sa ešte aj teraz, dnes aj zajtra toho udeje veľmi veľa. Dobrého i zlého; príjemného aj menej príjemného. Budeme počuť správy, ktoré nás potešia, ale aj zarmútia. Cez to všetko sa však prediera veľmi jasné a oslobodzujúce: „Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ Nech teda toto zvučné „Hosanna!“ prichádzajúceho Pána Ježiša Krista prinesie radosť, pokoj a potešenie a odstráni všetky „beda!“ z nášho života.