Slovak Czech English German Polish

Utorok, 05. decembra 2006

Takto vraví Hospodin: Ako som uviedol na tento ľud všetku tú veľkú pohromu, tak uvediem na nich všetko dobro, ktoré vám zasľubujem. Mladý misionár v Strednej Amerike napísal rodine a priateľom: „Cez deň zvyknem pracovať na rybárskom člne. V noci spím na palube na hŕbe koží. Zdá sa, že ľudia nemajú záujem o zvesť evanjelia, ktorú im prinášam. Niekedy ma prepadne neistota a pochybnosti, keď vidím tento neúspech a znechucuje ma to.“ No potom tento misionár pokračoval: „Keď si však uvedomím, že Boh odo mňa nežiada úspech, ale vernosť, opäť mám silu nanovo vykročiť a pokračovať v práci.“ Podobné pocity zažíval aj prorok Izaiáš a myslím si, že nie sú cudzie ani jednému z nás. Vždy, keď nás čaká nejaká náročná úloha, máme tendenciu sa jej buď vzdať, alebo ju aspoň oddialiť. Hospodin nám však zasľubuje svoju vernosť a prítomnosť v každej situácii. Keď sa Izaiáš ocitol v Božej prítomnosti, keď videl Hospodina v Jeho sláve, zmohol sa iba na tieto slová: „Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí..., pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči.“ Pán Boh mu ešte k tej jeho „stratenosti“ povedal, že výsledkom jeho práce bude to, že ľudia síce budú počuť, ale nebudú rozumieť; že budú hľadieť, ale nepochopia; že ich srdcia budú zatvrdnuté, uši zapchaté a oči zastreté. Aké „povzbudivé“!? Skúsme si to predstaviť. Skúsme sa vžiť do situácie Izaiáša, alebo toho mladého misionára. Vydržali by sme to, alebo by sme to veľmi rýchlo vzdali? Stačí byť naozaj iba verný? Alebo by našu prácu mali ľudia pokladať za úspešnú a efektívnu? Prorok aj misionár však urobili, k čomu ich Pán Boh p ovolal, poslal a čo od nich žiadal. Zvestovali Božie Slovo, evanjelium a dôverovali, že Boh s tým urobí, čo uzná za vhodné. Vieme sa aj my dať dobrovoľne do služby Toho, ktorý povstal medzi nami a navštívil nás, bez toho, aby sme očakávali úspech? Každý jeden z nás môže byť verným sluhom, ak svoju prácu a jej výsledok vložíme do Božích rúk.