Slovak Czech English German Polish

Streda, 06. decembra 2006

Takto vraví Hospodin: V pravý čas som ťa vypočul, v deň spásy som ti pomohol. Bola som v Juhoslávii, keď tam bola vojna. Všade boli samé vojenské autá a ozbrojení vojaci. Naháňali mi strach. Bála som sa, že sa stane niečo hrozné priamo v mojej blízkosti. So strachom som pozorovala vojakov okolo, či niekoho nezastrelia, nezabijú. Jedinou útechou bolo to, že som vedela, že tam budem len chvíľu, pár dní, a potom sa budem môcť vrátiť domov, do bezpečia, istoty, pokoja a mieru. Neviem si predstaviť, že by som mala v takej situácii a v krajine, ktorá je zmietaná vojnou, žiť. Asi by som sa cítila tak isto, ako sa cítil dom Dávidov: „Zachvelo sa mu srdce i srdce jeho ľudu, ako sa chvejú lesné stromy vo vetre“ (v. 2). Americký prezident Franklin D. Roosevelt uprostred národnej krízy povedal: „Jedinou vecou, ktorej sa musíme báť, je samotný strach“. A strach je veľmi nepríjemný spoločník. Pozná ho každý človek dnes, budú ho poznať v budúcnosti a nevyhli sa mu ani ľudia v minulosti. Aj do domu Dávidovho vstúpil tento nevítaný a nepríjemný spoločník. A keďže sa s ním ťažko žije, Hospodin posiela svojho posla, proroka Izaiáša, aby im povedal slová útechy, potešenia a povzbudenia: „Daj si pozor a buď pokojný, neboj sa a neklesaj na mysli“, lebo, aj keď sa proti tebe spolčili nepriatelia, „takto vraví Pán, Hospodin: „Neuskutoční a nestane sa to.“ Slová zasľúbenia, slová Hospodinove prišli v pravý čas. Aj my, kresťania, sa často bojíme, sme ako chvejúce sa lesné stromy. A pritom môžeme a mali by sme mať na mysli, že sa ničoho báť nemusíme, lebo Božie Slovo zjavené v Pánovi Ježišovi Kristovi premáha každý strach a prichádza v pravý čas. A to všetko preto, aby sme s radosťou mohli svedčiť o evanjeliu milosti Božej.