Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 17. decembra 2006

Nech sú Tvoje oči upreté v noci i vo dne na tento dom, na toto miesto, o ktorom si povedal: Tu bude moje meno. Ak dieťa vyvedie niečo zlé, bojí sa rodičov. No keď mu rodičia odpustia, vzťah sa obnoví. Aj my dospelí, keď niekomu ublížime, prirodzene sa cítime zle. Ak nám dotyčný človek odpustí, uľaví sa nám. Izraelský národ Pánu Bohu tiež neraz všeličo vyviedol. Židia museli za svoje „vyvádzanie“ často niesť následky. No teraz Pán Boh prichádza k svojmu národu, aby ho potešil. Nežne sa k svojmu ľudu skláňa a prihovára sa jeho srdcu. Hospodin prináša záchranu, odpustenie a spásu. Často sa bojíme Božieho trestu. A tento strach je určite oprávnený. No On sa nechce hnevať. Boh nie je despota, ktorý sa vyžíva v strachu ľudí. On chce odpustiť, požehnať. Chce nás vyslobodiť z otroctva hriechu, odpustiť viny. Ako veriaci máme pripravovať cestu Pánovi. To sa deje v dvoch rovinách. V prvom rade máme každodenným pokáním pripravovať cestu Pánovi vo svojom živote. On musí rásť a my so svojou človečinou sa máme umenšovať. Pán má preniknúť celým našim životom, hodnotami, prioritami a plánmi. Pripravovať cestu Pánovi znamená tiež zvestovať evanjelium – radostnú zvesť o Ježišovi Kristovi dokiaľ nepríde opäť v sláve. Pretože práve advent hovorí, že Pán prichádza. A každý kresťan by mal o tejto skutočnosti hovoriť ďalej. Aby bolo čo najviac ľudí pripravených na stretnutie s trojjediným Bohom tvárou v tvár.