Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 18. decembra 2006

Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Aký je náš svet, v ktorom žijeme? Aký bol dnešný deň? Aké udalosti nás potešili alebo zarmútili? Čo sa odohralo v našej rodine, cirkvi, štáte, vo svete? Ľudia sa pripravujú na vianočné sviatky. To znamená nákupy, upratovanie, očakávanie návštev. To všetko patrí k nášmu životu každodennému. A patrí k nemu ešte omnoho viac. Patrí k nemu aj naše rozmýšľanie o spravodlivosti a pravde. O tom, ako mocní spravujú našu krajinu, ako dbajú o blaho ľudí. Aj o tom, čo vlastne Vianoce v skutočnosti znamenajú. Sú to naozaj sviatky rodiny, sviatky zimného slnovratu, alebo sú spomienkou na niečo, čo je omnoho viac? Čo prevyšuje nielen naše životy, ale aj všetky očakávania? Z textu sa dozvedáme, že ľudia často radi žijú vo vymyslenom svete. Vyzdobia si ho lžou, vymyslenými príbehmi. Zakrývajú realitu smrti i to, čo príde po nej. Všetko chcú odbaviť výsmechom. Je tu však aj iný ohlas, ozvena Vianoc. Počujte Slovo Hospodinovo! A zrazu je odkrytá nahota a pominuteľnosť života. Skutočnosť nás neraz ľaká. Vianoce predsa hovoria o nádeji: Kladiem na Sione kameň... pevne založený. Kto verí, nebude zahanbený. Všelijaký je ten náš život. So všeličím nie sme spokojní a všeličo si zakrývame. Zatvárame si oči pred skutočnosťou. Chceme sa vysmiať zo skutočnosti. Vianoce však odkrývajú pravdu. A v pravde je i nádej. Kto verí, nebude zahanbený. Aj tohto roku nás chcú Vianoce uviesť do pravdy živej viery.