Slovak Czech English German Polish

Streda, 20. decembra 2006

Neboj sa, Sion, nech neochabnú tvoje ruky! Hospodin, tvoj Boh, je uprostred teba ako zachraňujúci hrdina. Na hodine náboženstva mali žiaci opísať vianočné evanjelium. Jeden napísal, že Vianoce sú sviatky radosti. Iný písal o svetle, ktoré sa zjavilo na betlehemských poliach a zaplavilo celý svet. Iný písal o narodenom Dieťatku. Jeden žiak napísal: Vianočné evanjelium, to je ako keď prúd čerstvej vody zaplaví suchú púšť. Často hovoríme o tom, že svet sa stáva púšťou, totiž, ľudské srdcia sú vyprahnuté túžbou po láske. Evanjelium je skutočne ako čerstvý prameň, ktorý zavlažuje mysle i srdcia, zavlažuje rodiny i obce, celé národy. Tam, kde už nebolo ani štipky lásky, je znovu pripravená dobrá pôda. Stačí siať. Prorok Izaiáš vidí biedu svojej doby. Dokonca už aj ženy, strážkyne rodinných krbov zlyhávajú. Všade je pýcha a závisť a zloba. A uprostred všetkej tej beznádeje svojej doby rozpráva o možnosti obnovy. Rozpráva o novom začiatku. Tam, kde nerástlo nič, sú vytvorené nové podmienky. Tam, kde všetko vyučovanie a výchova sa zdali neúčinné, je nová možnosť. Je potrebné začať blízko pri vodách. Pri vodách vianočného evanjelia. Sme pozvaní, aby sme to znovu skúsili. Aj tam, kde sme už všetko vzdali, aj tam, kde sa nám už zdá všetko beznádejné. Lebo je tu nová možnosť. Jedno je dôležité: siať blízko pri vodách. Všetko začínať blízko pri vianočnom evanjeliu. V mene narodeného Spasiteľa. Skúsme to znovu a poddajme sa bližšie k vodám živým, ktoré vytryskli z Betlehema.